Dedičské konanie – čo by ste mali vedieť

Zdieľať

V živote každého z nás nastanú situácie, ktoré nie sú vždy najpríjemnejšie. Úmrtie blízkej osoby je nepochybne to najhoršie čo nás môže stretnúť. S touto smutnou udalosťou je spojené určite dedičské konanie, ktoré vás neminie. Pripravili sme pre vás krátky článok, ktorý vám uľahčí sa zorientovať v základných pojmoch súvisiacich s dedičským konaním. Určite však platí, že v zložitejších prípadoch by ste si mali nechať poradiť od skúseného odborníka.

Dedičské konanie

Právny poriadok Slovenskej republiky rozlišuje medzi nadobúdaním majetku počas života človeka, a po smrti človeka. Človek môže počas života disponovať so svojím majetkom pre prípad svojej smrti napr. formou závetu (testament) alebo listinou o vydedení,  ak má záujem, aby po jeho smrti majetok prešiel na iné osoby ako sú zákonní dediči. Osoby z okruhu zákonných dedičov je možné vydediť, ale len z presne zákonom vymedzených dôvodov.

Ak by existoval platný závet (testament), majetok by okamihom smrti poručiteľa prešiel na osoby uvedené v závete. Ak by však závet trpel nejakou vadou, napr. vydedenie by bolo neplatné alebo by bol niektorý dedič opomenutý, jednoznačne by išlo o neplatný právny úkon.

dedičské konanie nehnuteľnosť

Rozdelenie dedičov do štyroch skupín

Pre lepšie pochopenie zákonných postupov pri dedení majetku, sú dedičia rozdelení do štyroch skupín, pričom dedičia vymedzení v druhej skupine nastupujú až vtedy, ak niet dedičov v prvej skupine (dedičia v druhej skupine nastupujú až vtedy, až niet dedičov ani v prvej, ani v druhej skupine, atď.)

  • – V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove (zomrelého) deti a manžel a to rovným dielom. Najskôr sa musí vysporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a až to, čo je určené ako majetok poručiteľa, je predmetom dedenia. Právny poriadok SR nerobí rozdiel medzi deťmi manželskými, nemanželskými či osvojenými, a preto dedia všetky tieto deti rovným dielom. Ak v prvej skupine nededí niektoré dieťa poručiteľa, jeho zákonný dedičský podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti, t.j. poručiteľovi vnuci.
  • – V druhej dedičskej skupine dedia manžel, rodičia poručiteľa a tzv. spolužijúce osoby. Spolužijúce osoby sú tie, ktoré žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Dedičia v tejto skupine dedia majetok po poručiteľovi rovnakým dielom, avšak manžel dedí vždy najmenej polovicu dedičstva.
  • – V tretej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom súrodenci poručiteľa a spolužijúce osoby. Pri súrodencoch nie je dôležité ani smerodatné to, či mali s poručiteľom spoločných oboch rodičov alebo len jedného rodiča. Ak v tejto skupine nededí niektorý zo súrodencov poručiteľa, jeho dedičský podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti, t.j. poručiteľovi synovci a netere.
  • – Vo štvrtej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa (t.j. jeho starí rodičia) a ak nededí žiaden z nich (príp. odmietnu dedičstvo), dedia rovnakým dielom ich deti, t.j. strýkovia a tety poručiteľa.

Dedenie v dedičskom konaní

Práve dedenie zo zákona je na Slovensku najrozšírenejším spôsobom prechodu majetku z poručiteľa na dedičov. Dedičské právo upravuje Občiansky zákonník a ten stanovuje, že dediť zo zákona je možné a najčastejšie sa tak deje, ak poručiteľ nezanechal závet (testament),  alebo ak závet poručiteľ spísal, ale rozdelil v ňom len časť majetku a o zvyšnej časti nerozhodol. V takomto prípade túto zvyšnú časť majetku zdedia zákonný dedičia.

Závet má prednosť pred zákonom, preto ak je k dispozícii poručiteľom spísaný závet, ktorý obsahuje zákonné náležitosti, dedí sa podľa neho. V dedičskom konaní sa rozdelí dedičstvo na základe zákona vtedy, ak je závet neplatný alebo ak poručiteľ nerešpektoval právo neopomenuteľných dedičov. Neopomenuteľnými dedičmi sú maloleté deti a plnoletí potomkovia. Dedenie zo zákona prichádza na rad aj vtedy, ak dedič zo závetu dedičstvo odmietol, príp. sa stal nespôsobilým dediť.

dedičské konanie

Vydedenie pri dedičskom konaní

Osobným úkonom poručiteľa je vydedenie, ktorým odoberie svojmu potomkovi právo dediť, ktoré by mu inak zo zákona patrilo. Poručiteľ má právo vydediť len svojich potomkov, tzv. neopomenuteľných dedičov. Iné osoby vydediť neprichádza do úvahy, pretože poručiteľ iné osoby môže z dedenia vylúčiť tým, že na nich nebude pamätať v závete, ktorý zriadil. Avšak aj poručiteľ môže zákonných dedičov a potomkov vydediť len z presne vymedzených zákonných dôvodov, ktorými sú:

  • – ak potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
  • – ak potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
  • – ak potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,
  • – ak potomok v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch,

Pretože potomkovia poručiteľa sú tzv. neopomenuteľní dedičia, poručiteľ na nich nesmie zabudnúť v závete, okrem prípadu, že ich z vyššie uvedených dôvodov vydedí. Zákon zároveň ustanovuje, že v závete musí poručiteľ svojim maloletým potomkom odkázať aspoň toľko, koľko je ich dedičský podiel pri dedení zo zákona a plnoletým potomkom aspoň jednu polovicu ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tejto zákonnej podmienke závet odporuje, je v tejto časti neplatný.

Odmietnutie dedičstva

Zákon pamätá aj na možnosť slobodného rozhodnutia dediča, či dedičstvo po poručiteľovi prijme alebo nie. Dedič môže dedičstvo odmietnuť dvomi spôsobmi: ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením zaslaným súdu. Dedič, ktorý sa rozhodne dedičstvo odmietnuť, tak musí urobiť  v lehote do jedného mesiaca odo dňa, keď sa o práve odmietnuť dedičstvo a o jeho následkoch dozvedel.

Dedič musí dedičstvo odmietnuť bez akýchkoľvek výhrad alebo podmienok a môže ho odmietnuť až po smrti poručiteľa, za života poručiteľa to nie je možné. Odmietnuť dedičstvo môže tak dedič zo zákona, ako aj dedič zo závetu. Treba mať na pamäti, že odmietnutie dedičstva sa musí týkať celého dedičstva, dedič nemôže odmietnuť len časť dedičstva, príp. odmietnuť len dedičstvo zo závetu a dedičstvo zo zákona si ponechať.

Ak dedič platne odmietne dedičstvo, nastáva situácia, ako keby tento dedič v čase smrti poručiteľa neexistoval. Tým na jeho miesto nastupujú ďalší dedičia (druhá skupina dedičov), ktorí by inak nededili, alebo je tu možnosť, že uvoľnený podiel zdedia ostatní dedičia tej istej dedičskej skupiny.

Robí Vám dedičské konanie starosti a potrebujete pomoc?

Dedičské konanie nemusí byť vždy úplne jednoduché, no my sme tu pre Vás a sme pripravení Vám pomôcť. Stačí, ak nás kontaktujete a Vy si už viac nebudete musieť robiť starosti, nakoľko v tom pôjdeme spolu s Vami.

Kontaktovať nás môžete kliknutím na tento odkaz.

Máte otázku? Pokojne nám napíšte.